Jelenia ruja 2013
A je to tu! Nastalo najkrajšie obdobie v roku-jelenia ruja. Konečne som sa vrátil domov z internátu a neviem sa dočkať, kedy konečne budem počuť hlas ručiaceho jeleňa.
V piatok večer, som si nadstavil budík na 5 hod. ráno, aby som bol na mieste ešte pred východom Slnka.
(Deň1) Otec ma zaviezol autom za susednú dedinu, kde to poriadne "vrelo". Zišiel som dole poľnou cestou a sadol som si na kraj rákosia. Pár metrov za ním sa nachádza borovicový les, do ktorého sa ráno vracajú jelene. Ručalo to tam jedna báseň, až do chvíle, kým nezačalo pršať. Dážď našťastie po pár minútach utíchol, ale jelene boli stále ticho. Zrazu, asi 50 metrov vyše mňa zašušťalo rákosie. Otočil som sa a zbadal som jelenicu a za ňou, ...myslel som si, že to je líška, ale keď som sa lepšie zapozeral bol to VLK! Išiel rovno mojim smerom a keď už bol približne 12 metrov odomňa zastal a na pár sekúnd sa naše pohľady stretli. Cvakal som ako blázon, aj keď bola stále veľká tma. Vlk odo mňa odbehol, no rýchlo som začal cmukať a našťastie ho to zastavilo. Potom ma väčším oblúkom obišiel a zašiel za horizont. Chvíľu som sedel a pozeral sa smerom, kadiaľ zašiel... Prvé stretnutie s vlkom v mojom živote bolo nezabudnuteľné a povedal som si, že mi to na dnešný deň úplne stačí. Domov som prešiel cez borovicový les, kde som stretol 12-toráka, ale tma v lese bola obrovská a nedal sa odfotiť. Už som bol pár metrov od dediny, keď tu zrazu pozerám a na záhrade, kde máme zasadené zemiaky niekto je. Pozrel som sa do hľadáčika na foťáku a zistil som, že sa nejedná o človeka, ale o medveďa. Nahlas som sa zasmial a nemohol som veriť, čo tam mladý medveď robí. Išiel som k nemu bližšie, no v tom išiel na aute hospodár aj s hosťom z Česka, zastali a začali na medveďa kričať a tlieskať. Medveď zašiel ku potoku a mal som po fotkách. Našťasie som spravil ešte pár z cesty a zostala mi aspoň nejaká hmotná spomienka.
1/200s F5.6 ISO1250
(Deň3) Pri susednej dedine kosili kukuricu. S dvomi kamarátmi sme sa tam rozhodli ísť pozrieť, no po chvíli sa im pokazila rezačka. Povedali, že to dajú do pol hodiny dokopy, ale nám sa čakať nechcelo, navyše chlapi boli hladný a unavený z celodennej prechádzky. Tak sme sa pobrali každy svojou cestou a ja som šiel rovno "za nosom" trošku do hôr. Kráčal som hore starou svážnicou a čakal som, kedy budem počuť ručať jeleňa. Dlho to netrvalo. O 15:27 sa ozval prvý. Cestou hore začalo popŕchať a myslel som si, že už nič nezaručí. Rozhodol som sa, že pôjdem smerom, odkiaľ ručal jeleň. Zrazu však začal ručať druhý, o ktorom som však pochyboval, pretože ručal čudne a myslel som si, či to nebude nejaký človek. Za jeleňom som vyšiel zhruba za hodinu, no pokazil som to a fotky boli rozmazané. Vyzeral na starého 12 toráka. Od miesta som prešiel pár metrov a v tom sa spustil v celku silný dážď. Sadol som si pod statný buk a vyčkával, kým sa počasie aspoň trošku vylepší. V tom sa z popod mňa ozval jeleň, o ktorom som si myslel, že je človek. Prešiel kúsok poniže mňa a v kuse ručal. Išiel som pomaly za ním, až kým nevyšiel na menšiu čistinku. Tu sa mi podarilo spraviť aspoň pár fotiek, aj keď za mizerných podmienok.
1/60s F5.6 ISO4000, 263mm
1/60s F4.5 ISO2500, 149mm
Jeleň prešiel ďalej a ja som ho nechal ísť svojou cestou. Tak isto som urobil aj ja a vyrazil som smerom, ktorým som chcel ísť predtým. Ďalej som sa dostal k 12-torákovi, ktorý parožím udieral o mladý smrek. Fotiť sa nedalo, tak som to aspoň nakameroval. V hore to ručalo "jedna báseň".Ani som sa nenazdal a zotmelo sa. Medzi tým sa mi podarilo nájsť starú lebku srnca šestoráka, ktorú som si zobral so sebou. V podstate som ani nevedel kde som a tak som sa šikmo dole horou vybral smerom pod horu a odtiaľ po ceste domov. Krásny deň!
(Deň4)
Ráno bolo po daždi, no ani to ma neodradilo, aby som išiel do terénu. Išiel som obzrieť nové miesto, kde bola minulý rok snáď najlepšia ruja. Bol som neďaleko svojho vytýčeného bodu, keď sa zrazu ozvalo jelenie ručanie. Čakal som odpoveď, ale jeleň bol sám. Chvíľu som posedel na kraji lesa a obzeral okolité polia a lúky, či sa neukáže ďalší. Nestalo sa tak. Pomaly som prešiel k jeleňovi, ktorý bol odo mňa vzdialený približne pol kilometra. Dostal som sa k nemu neskôr na 100 metrov, možno bližšie. Sedel som na kraji lesa a pozoroval, ako obháňa jelenice a hlasno ručí. Niekedy odháňal dotieravých mladých sokov a ukazoval, kto je pánom. Bol to starší, korunový 14-torák.
1/200s, F7.1, ISO800, 300mm
Jedného mladého vyhnal smerom na mňa, bol som trošku na viditeľnom mieste, tak ma zbadal a odskočil na druhú stranu, ale stihol som spraviť 4 fotky, aby o mne nevedel.
1/160s F7.1 ISO1250, 300mm
Bolo už dosť hodín a jeleň aj s jelenicami pomaly odišli do rákosia. Počkal som či sa náhodou neobjaví ďalší, alebo ešte nevíjnde tento, ale nestalo sa tak. Išiel som smerom domov, no nečakal som, že ma čaká ruja aj o 9-tej ráno. Pri húštinách, ktoré sú obľúbeným miestom každý rok, som zbadal 14-toráka, ktorý ručal "o sto šesť".
1/200s F7.1 ISO1600, 300mm
A nebolo to všetko. Z druhej strany lesa sa ozýval ďalší. Sedel som za malým kopcom a tým pádom som nevidel pod les a to bola chyba. Myslel som, že jeleň ručí v lese, ale keď som vyšiel na kopec, jeleň ručal pod lesom ako "zmyslov zbavený". Bol to mladučký 14-torák, veľmi nádejný a dúfam, že sa ešte niekedy stretneme.
1/250s F7.1 ISO800, 300mm
Večer. Hneď z dediny som zbadal na kopci driemajúceho jeleňa. Išiel som skúsiť šťastie a pomaly sa k nemu dostať. Bol som od neho približne 15 metrov. Stále ležal a ja som čakal kedy zaručí, no nič, bol ticho a stále driemal. V tom sa pravdepodobne otočil vietor, jeleň sa prudko otočil mojim smerom, postavil sa, zbadal ma a dal sa na útek, škoda.. Ďalší skvelý deň za mnou..
1/320s F7.1 ISO800, 300mm
(Deň5) Ráno som si dal budík trošku neskôr, pretože som sa chcel vyspať o hodinku dlhšie. Zobudil som sa a skoro ma porazilo. Von jasno, jemný opar, jednoducho atmosféra pre ruju ako vyšitá. Obliekol som sa snáď za sekundu a rýchlo som štartoval do terénu. Hneď pri dedine ma prekvapila jelenička, ktorej som spravil portrét, aj keď za trošku slabších podmienok.
1/125s F5.6 ISO2000, 300mm
Išiel som ďalej po asfaltovej ceste a zrazu som na diaľku zbadal súboj. Sadol som si a pozoroval ich päť minút a stále sa bili. Tak som rýchlo pobehol, reku možno to ešte stihnem a nafotím. Ale prišiel som snáď na 150-180 metrov a v tom sa bitka skončila, takže fotky iba dokumentačné.
1/500s F7.1 ISO1600, 300mm (dokumentačná)
Víťaz si odviedol jelenice za kopec a porazený odišiel do neďalekého rákosia. Prešiel som ďalej a v tom za horizont zachádzal jeleň, našťastie som ešte stihol spraviť jednu fotku, aj keď na menšiu diaľku.
1/320s F7.1 ISO100
(Deň6) Ráno budík o niečo neskôr, pretože som dnes trošku zmenil lokalitu fotenia. Autobus o 6:37, ja v ňom a vyrážam na cestu. Kráčam za susednú dedinu, smer Veľká Fatra. Trošku ešte driemem, no hneď ma zobudí prvý rozvášnený jeleň. A ďalší. Pridal som do kroku, bolo už dosť hodín. Kráčam hore starou svážnicou a každú chvíľu zastavujem, aby som si vychutnal ručanie jeleňov. Prešiel som už do pol vrchu a jelene pomaly utíchali. O to ťažšie to bolo sa k nim dostať, pretože som nemal ani tušenie, kde sa môžu nachádzať. Vyšľapujem si horou a v tom kúsok odo mňa zaručal jeleň. Išiel som smerom, odkiaľ ručanie prišlo. Zrazu som ho zbadal a jeleň o mne zatiaľ nevedel, až kým som nechtiac nezašušťal nohou. Započul to a prišiel sa pozrieť, čo sa deje. Bol to zaujímavý 12-torák, v ten deň som ho stretol ešte 3-krát.
1/125s F5.0 ISO3200, 190mm
Prešiel som o pár metrov vyššie, kde som zbadal pohyb smerujúci ponad mňa. Mladý 10-torák, ktorý o mne vôbec netušil a v kľude ma obišiel.1/100s F5.0 ISO6400, 190mm
Z vrchu sa smerom dole tiahla hmla a tak som si radšej sadol na miesto, kde hmla nezasiahla. Po pár minútach som z pravej strany započul šuchot. Rovno na mňa to mali namierené dve jelenice, ktoré ale neskôr prešli popod mňa bez toho, aby o mne vedeli. Škoda, že boli bez svojho pána.
1/100s F4.5 ISO3200, 133mm
V tento deň som bol v hore celý deň. Stretol som množstvo jeleňov, ale kvalitných fotiek minimum. Ale nie vždy ide len o fotky. Zážitky, ktoré sú zarité hlboko v hlave sú taktiež nezabudnuteľné. Ďalšie dni som sa vrátil k nám do polí a lúk, kde sa mi už nepodarilo spraviť fotky z bližšia. Ruja priniesla mnoho úžasných okamihov, ktoré budú navždy uložené v mojej hlave a niektoré aj vo fotoaparáte. Žiaľ tie najlepšie som nezdokumentoval či už kvôli diaľke, alebo slabému svetlu. Dúfam, že sa môj druhý článok bude aspoň trochu páčiť. Budem rád, ak zanecháne nejaký komentár, poprípade mi poradíte a zkritizujete veci, ktoré sa vám nepáčia. Stretneme sa pri ďalšom článku, snáď už čoskoro...
Veľa šťastia :-)
Komentáře
Přehled komentářů
Ďakujem vám chlapi! :-) Radim, snáď sa už budúcu ruju vidíme. A ak nie, tak niekedy sa stretneme určite. Martin veru blízko, niekedy až krv v žilách tuhla, keď jeleň ručal na pár krokov, škoda, že to krásne divadlo sa skončilo, nech sa vám dari! :-)
super
(Martin Hesko, 13. 10. 2013 12:32)neskutočné ako si sa k nim dostal blízko. fotky vyšli na 1*, aj ten medved, super! smekám klobouk :)
Velká paráda!
(Radim, 13. 10. 2013 9:17)Vilko, až nyní, když jsem na to měl náladu, jsem si přečetl Tvůj příběh o jelení říji. A opravdu, myslím to vážně, jsi mě velmi potěšil!!!! Moc pěkně napsaný. Kdybych měl hodnotit jako ve škole, známkoval bych sloh "dvojkou". Čiže nemáš se vůbec za co stydět! Ale to co jsi prožil je prostě na jedničku s hvězdičkou :-) Posdílím kamarádům z Jeseníků, aby si početli, jak to vypadá, když je zvěři dostatek. Serus Kamarat!
Ďakujem :-)
(Vilo P., 21. 10. 2013 15:12)