Jelenia ruja 2016
Dlho som rozmýšľal, či napíšem pár slov ku tohtoročnej jelenej ruji, no nakoniec som sa rozhodol, že pár riadkov predsa len napíšem. Celé to prebiehalo akosi zvláštne a tak začínam až 22.septembrom.
Ráno bolo skutočne krásne, očakával som, že sa snáď konečne podarí prvý, poriadny záber. Toto očakávanie ma však po chvíli prešlo, pretože krajinu zaliala hmla a jelene ručali len raz za čas.. Sedel som pri kríku, pred ktorým bola pomerne veľká lúka, za ňou potok a napravo odo mňa kríky, v ktorých to každoročne počas ruje „vrie“. Zhruba po hodine som usúdil, že to dnes asi nemá zmysel. Začala mi byť zima a tak som si povedal, že sa idem prejsť za lesík, ktorý som mal za chrbtom vzdialený možno 100 metrov. Pobalil som si teda maskovacie siete do ruksaka, zobral do ruky statív s foťákom, na krk som si zavesil druhý foťák a pomaly trasúc som kráčal do lesa. Čakal som, že by sa hmla mohla s pribúdajúcim časom strácať, no pri vychádzaní z lesíka som zistil, že tomu nič nenasvedčuje. Stál som možno 15 minút na mieste ako stĺp, až napokon hmla začala pomaly ustupovať a to mi dalo aspoň malú nádej, že dnes niečo uvidím. Aj jelene si všimli zmenu a zrazu v okolí miesta, kde som predtým sedel začali ručať „o sto šesť“. Rýchlo som teda prešiel lesíkom, sadol si ku kríku a trpezlivo som vyčkával, či sa nejaký paroháč ukáže aj na lúke. Veru sa aj ukázal! V hmle som zbadal obrysy jeleňa, ktorý pomaly smeroval mojim smerom. Ihneď som si všimol, že je to nejaký mládenec, no bolo mi to jedno, pretože každá dobrá fotka má pre mňa cenu zlata a nie je dôležité, či to je jeleň ihličiak, alebo 16-torák. Tento bol konkrétne mladučký, nepravidelný 12 torák..
70D - 1/400s, F6.3, ISO1000, 400mm
Smelo si vykračoval a postupne zabáčal smerom do kríkov, ktoré boli po mojej pravici.
70D - 1/400s, F6.3, ISO1000, 400mm
Prešiel odo mňa na dosť veľkú vzdialenosť a tak fotky boli skôr dokumentačné.. Nevešal som hlavu a veril som, že by sa dnes ešte mohlo niečo podariť... Za potokom neustále ručal jeleň, čakal som snáď polhodinu či vyjde von, no vkuse mi to prišlo tak, že ručí z jedného miesta. Prešla ma trpezlivosť a chcel som ho obísť. Možno po desiatich minútach som sa dostal za potok, no jeleň tam už nebol a tak asi zaľahol ku potoku. Kráčal som teda naspäť – už smerom domov, keď tu zrazu jelenisko zaručí niekde na lúke, pri ktorej som predtým sedel. „Doparoma“ - nejako podobne (len horšie) som si „zanadával“ keď som videl jelenice na kraji lúky.. Chcel som sa opatrne dostať ku kríku, kde som sedel, no to bolo nemožné a jelenica si ma všimla. Ľahol som si na trávu a čakal som, kým ma spustí z očí. Uf, vydýchol som si. Jelenica ma po niekoľkých sekundách prestala sledovať a tak som opatrne rozložil statív a čakal, kým z kríkov vyjde aj jeleň. A je tu! V celej svojej kráse, starý – známy 18-torák.
70D - 1/640s, F6.3, ISO640, 400mm
Aj keď ťažko povedať, či je 18-torák, pretože má v korune iba puk, no po prezretí niekoľkých fotiek mi príde, že výsada má minimálne 2-3cm, čiže by sa to malo počítať.. A však to je jedno, 18 či 16, jeleň je to doslova exkluzívny. Pomaličky vyšiel a zaručal.
70D - 1/640s, F6.3, ISO640, 400mm
Spúšť som stláčal ako „zmyslov zbavený“ a konečne som tak odtestoval 7 fotiek za sekundu na novom 70D, ktoré som kúpil koncom augusta. Keď som si prezrel fotky, neradoval som sa, ako by to možno spravila väčšina z vás.. Po rozplynutí hmly bol jemný opar a do toho veľmi ostré slnko, keďže bolo už 7:40. Fotky boli teda pre mňa skôr dokumentačné, no ako zážitok to určite stálo zato.. Jeleň ešte pár krát ručal v kríkoch, no bolo jasné, že už sa neukáže.. Po prvom - malom úspechu, som teda mohol kráčať domov...
Nadišiel večer a s ním aj typická otázka tohtoročnej ruje: „Kam ísť?“ Špekuloval som, ktoré miesto si vyberiem, no nakoniec "vyhralo" lesné prostredie - konkrétne Veľká Fatra. Aj keď som si stále nebol istý, či na danej lokalite niečo bude, skúsil som to. Možno vám nejde do hlavy, prečo som tak pochyboval, však už len samotný názov hovorí, že LES je super miesto na fotenie a krásnemu, lesnému prostrediu sa nič nevyrovná. To súhlasím, no malo to v sebe háčik. Na mieste, kde každoročne chodím na ruju prebieha ťažba a tak je možné, že tam ani nebudú ručať žiadne jelene. Tak aj bolo. Kráčal som smerom k pásmu lesa a už som aj počul zvuk motorovej píly.. Prešiel som teda asi o 400 metrov ďalej a rozhodol som sa, že začnem šľapať naprieč horou. Po prejdení niekoľkých stovák metrov strmým svahom som zastavil a na chvíľu si oddýchol. A predsa! Niekde v diaľke som započul ručanie. Nebol som si však úplne istý a preto som načúval, či sa jeleň ozve ešte raz. Ozval sa. Ručanie mi akoby prinieslo "nové sily" a tak som postupoval ďalej. Bol som zhruba vo výške 1000 m.n.m a kúsok nado mnou som videl pomedzi stromy pretŕčať skaly a tak som začal kráčať smerom na východ, popod hrebeň. Ako som si vykračoval ponad jednu väčšiu skalu, započul som niečo zašuchotať. Trošku som sa naklonil a stál tam mladý, nepravidelný osmorák. Nemal o mne ani tušenie, vietor som mal dobrý a tak som opatrne rozložil statív, sadol si a fotil..
6D - 1/25s, F2.8, ISO320, 200mm
Jelienok načúval šum lesa, sem-tam sa otočil, no stále stál na mieste ako prikovaný. Dokonca ma tak ignoroval, že som si smelo mohol vymeniť techniku na statíve bez toho, aby som ho vyplašil.
70D - 1/20s, F5.6, ISO1250, 400mm
Zhruba po polhodine státia mu už zrejme stŕpli nohy a tak zišiel pomaly nižšie. Aj ja som teda pokračoval ďalej vopred premyslenou cestou popod hrebeň. Netrvalo dlho a dostal som sa k jeleňovi, ktorého som predtým počul ručať na veľkú vzdialenosť. Ani som ho nedokázal prečítať, ale myslím, že to bol 12-torák. Neustále ručal smerom do doliny a tak som opäť rozložil statív a zapol som video. Čo čert nechcel, jeleň sa pobral za horizont a tak ho na videu vidno "až" 4 sekundy... Nevadí, idem ďalej. Slnko už zapadalo za hrebene Malej Fatry a v lese bolo čoraz menej svetla, až sa nakoniec úplne zotmelo. Bolo okolo 19:20 keď sa niekde dole rozručali 2 jelene. „Slabota“ - v duchu som si zamrmlal, pretože vlani na lokalite ručali jelene pomaly celý deň a nie 2, ale bolo ich snáď aj 12.. Kráčal som teda dole dolinkou, sem-tam som zastal, aby som si aspoň trochu vychutnal hlas kráľa našich lesov... Nechcel som si svietiť čelovkou a tak som pomaličky kráčal po úplnej tme a takmer sa mi to stalo osudným. Skočil som do nejakej jamy a skoro som si vyvrtol členok.. chvíľu som pokrivkával, no bolesť pomaly prešla a tak som opäť pokračoval v ceste, až kým som sa nedostal ku autu.. po príchode domov som sa osprchoval, prezrel fotky, usúdil, že je to zatiaľ poriadna slabota a mohol som ísť spať, pretože na druhý deň som išiel do roboty..
Prišla sobota 24.9
Ráno bola opäť obrovská hmla. Zas a znova som dúfal, že sa pomaly rozplynie, no samozrejme sa tak nestalo. Na repkovom strnisku si sem-tam pomrnkával jeleň. „Asi to bude známy 18-torák“ – hovoril som si a tak som si sadol na kraj poľa a čakal som, či sa neukáže bližšie. Hmla bola raz tak hustá, že som nevidel na 20 metrov, inokedy miernejšia a práve vtedy som ho aj konečne zbadal. Bol to on – 18-torák. Ležal na poli aj s jelenicami... Neostávalo mi nič iné, ako čakať a dúfať, že sa počasie umúdri a hmla zmizne.. Neuveríte, no jeleň sa postavil až keď bolo 9:22.
6D - 1/500s, F5.6, ISO100, 400mm
Trošku ponaháňal jelenice, zastal, zaručal a zrazu sa zapozeral po mojej ľavici. Mal tam totižto soka v podobe mladučkého 12-toráčika. Ani chvíľu sa s ním nemaznal a okamžite ho vyhnal z poľa a ručaním mu dal najavo, kto tu kraľuje. Mladík odbehol, no po niekoľkých minútach sa beťárisko opäť vrátil a robil si zálusk na jeleničky. To sa však 18-torákovi nepáčilo a znovu ho vyhnal, tento raz ale omnoho ďalej, až sa mi obaja paroháči stratili v hmle. Po chvíli sa však 18-torák vrátil a ručiac kráčal ku svojim družkám, ktoré zatiaľ pokojne ležali na kraji poľa..
6D - 1/500s, F6.3, ISO100, 400mm
Bolo už 10:10 a hmla sa pomaly, pomaličky začala strácať. Nato však reagoval aj jeleň s jelenicami a ako naschvál smerovali do kríkov. Blížil sa pomaly obed a ja som musel ísť domov, pretože ma čakal kamarát a tak sa ráno pre mňa skončilo...
Nedeľa 25.9
Keďže ráno bola u mňa frajerka, foteniu som sa mohol venovať až večer. Opäť som sa rozhodoval kde pôjdem, až som si nakoniec vybral lúky a polia, pomedzi ktoré sú roztrúsené lesíky a popri potôčikoch rákosia, do ktorých líha vysoká i srnčia zver. Išiel som akoby „naslepo“, pretože ráno sa stala „menšia“ nehoda – frajerke sa nechtiac "podarilo" zhodiť 6D aj s 200mm objektívom z postele a odniesol si to rozbitý displej na foťáku.. Bolo zbytočné sa rozčuľovať, či "plakať nad rozliatym mliekom" – aj keď ma to samozrejme poriadne mrzelo - no stalo sa a v danom momente sa s tým nedalo nič spraviť... Z domu som išiel pomerne skoro. Mohlo byť zhruba 16:10. Prešiel som sa po horizonte, no široko - ďaleko som nič nevidel. Bolo 17:44 a pomerne ešte ostré svetlo, keď som zrazu v diaľke zbadal jeleňa s jelenicami.. Mal som dobrý vietor a tak som to samozrejme využil. Delilo nás snáď 400 metrov, keď sa zrazu jelenice vybrali z ďateliny dole na lúku. To mi v celku vyhovovalo a tak som poza malý kopček prešiel na lúku aj ja. V diaľke sa pomaly vystrčila vodiaca jelenica, za ňou ďalšia a neskôr aj jeleň – 16torák. Boli ďaleko a tak som ani nefotil... Jelenice sa pásli a jeleň sa vybral ku potoku, aby sa napil.. Začal som natáčať video a veru vyplatilo sa. Jeleň prešiel od potoka smerom lúkou ku malému kríčku, kde zastal a začal si značkovať svoj "rajón". Parohami rozhadzoval trávu a nakoniec si na miesto aj ľahol.. po chvíli oddychu sa opäť venoval svojim partnerkám, no čo bolo zaujímavé – neručal. To ma aj trošku štvalo, pretože som chcel samozrejme spraviť video či fotku ručiaceho jeleňa. Prešlo niekoľko desiatok minút, keď sa zrazu všetky kusy začali pozerať z môjho pohľadu smerom doľava. Aj som si myslel, že prichádza nejaký druhý jeleň, no bola to iba jelenica, ktorá išla okolo.. po chvíľke sa stratila za horizontom a črieda sa zapásla do chutnej trávičky.. Netrvalo to dlho a ich hlavy opäť smerovali doľava.
70D - 1/100s, F8.0, ISO1250, 560mm
Teraz už bolo zle, pretože to nebola zver, ale sused, ktorý si išiel zabehať. Jelenice aj s jeleňom teda odbehli za horizont a bolo po pozorovaní, filmovaní, či fotení.. Začalo sa stmievať a tak som sa pomaly vybral domov. Samozrejme, že bez sladkého fotiť nejdem a tak som si otvoril horkú čokoládu, z ktorej som zjedol polovicu.. Trošku som pridal do tempa, pretože von bola poriadna zima. Po niekoľkých desiatkach minút som bol konečne v teple domova a mohol som sa tešiť na pondelok, pretože som mal dovolenku.
A je tu ráno 26.5. Zvoní mi budík. S obrovskými ťažkosťami ho vypínam a pomaly sa začnem obliekať. Aj som uvažoval, že nikde nejdem a konečne sa vyspím, ale pohľad z okna ma hneď prebral. Von bolo krásne jasno a najprekvapivejšie bolo to, že KONEČNE nebola hmla.. pridal som teda do kroku a šľapal som za dedinu... Zvláštne – všade bolo ticho, akoby ani nebola ruja. Prešiel som hodný kus, keď sa zrazu z poza kopca ozve jeleň a k nemu sa postupne pridá druhý, aj tretí.. Vyšiel som na horizont lúky a už som aj zbadal prvého jeleňa. Postupne išiel smerom ku dedine do kríkov a ja robím pár dokumentačných fotiek.
6D - 1/200s, F5.6, ISO4000, 400mm
Po niekoľkých minútach sa k nemu pridal ďalší, no tento aj s jelenicami. Tak isto smerovali do kríkov a mne sa podarilo spraviť celkom netypickú fotku – ručiaceho jeleňa v pozadí s dedinou.
6D - 1/200s, F5.6, ISO3200, 400mm
Jeleň si odviedol lane do kríkov a ja som kráčal popri kraji ďatelinového poľa na opačný smer. Zrazu som zbadal ďalšieho jeleňa.. Bol to slabý 10-torák, ktorý mal pri sebe zhruba 10 jeleníc. Po chvíľke pozorovania cez hľadáčik fotoaparátu sa mi podarilo na väčšiu vzdialenosť odfotiť, ako na jednu z nich aj vyskočil a páril ju.
6D - 1/250s, F5.6, ISO1000, 400mm
6D - 1/250s, F5.6, ISO1000, 400mm
Sú to dokumentačné fotky, pretože ešte nebolo dostatok svetla, fotil som to na pomerne veľkú diaľku a prostredie bolo viac ako hrozné.. S pribúdajúcimi minútami vyšlo slnko. Kráčal som po ďatelinovom poli, keď tu zrazu z poza horizontu, opäť na diaľku vyšiel jeleň – mladý 12-torák.
6D - 1/640s, F6.3, ISO500, 400mm
Spravil som niekoľko záberov, jeleň pomaly prešiel dole lúkou až sa mi postupne stratil v diaľke. Slnko začínalo pripekať a hodiny ukazovali niečo po pol ôsmej. Rozhodol som sa však ešte prejsť na lokalitu, kde som stretával 18-toráka a veru niečo sa podarilo. Bol na repkovom strnisku aj s jelenicami a ja som sa snažil dostať sa na „dostrel“ cez husté kríky. Nebolo to ľahké, no aspoň z časti sa to podarilo. Samozrejme, nedalo sa ísť potichu a tak som zaujal jednu jelenicu, pretože sa mi o mikinu zadrapil krík, ktorý som zo seba doslova vyšklbol. Ako to býva, jelenice sú obozretné a dali sa na útek. Jeleň stál, zaručal, no ihneď sa k nim pridal. Mal som aspoň kúsok šťastia a podarilo sa mi ho pri ručaní aj odfotiť.
6D - 1/800s, F6.3, ISO400, 400mm
Síce zase zlé prostredie, no dole v poliach si človek moc nenavyberá a samozrejme bol čas sa uspokojiť aj s takýmito fotkami.. Zhruba okolo 9:30 som prišiel domov, pozrel fotky v počítači a väčšinu z nich som ihneď vymazal... Aspoň niečo som však nechal a verím, že aj to málo vás poteší..
Bol už utorok 27.9, ruja vrcholila, presedel som pod horou až do 9 rána a kvôli hustej hmle, ktorá neustupovala, som to nakoniec aj vzdal..
V stredu bola tiež hmla a štvrtok, piatok som musel ísť do roboty...
Čo dodať na záver. Ruja samozrejme nevyšla podľa predstáv, pretože tohto roku som mal dosť "veľké" plány a predstavy, ktoré sa mi však ani z ďaleka nepodarilo splniť.. Dosť to pokazila ťažba na obľúbenej lokalite, no úplne najviac zasiahla do tohtoročnej ruje hmla, ktorá bola pomaly každý deň. Týmito slovami končím článok o jelenej ruji 2016 a dúfam, že som vám aspoň trošku priblížil opísanými dňami ruju z môjho pohľadu. Je jasné, že v teréne som bol minimálne trojnásobne viac krát, no darilo sa menej ako vo vyššie spomínaných dňoch a tak som sa zbytočne nerozpisoval... Dúfam, že sa vám článok páčil a snáď v roku 2016 ešte nejaký pribudne... Vopred vám ďakujem za všetky komentáre a do ďalšieho príspevku vám teda všetkým želám veľa zdravia, fotografom dobré svetlo a poľovníkom presnú mušku
ruja
(Maťo, 6. 10. 2016 17:13)